Ako palmy menia smrekový les na Slovensku
Pri zrode OZ ZOMOS bol aj Vladimír Pirošík a Ivan Rončák. TIS pri príležitosti 15. výročia založenia semináru Verejná kontrola miestnej samosprávy. Dnes sú obaja páni už mimo Transparency, ale stále sú členmi OZ ZOMOS. Ivan Rončák je členom správnej rady a Vladimír Pirošík pôsobí ako náš právny poradca. Sme na nich hrdí a ponúkame vám rozhovor, ktorý zverejňujeme so súhlasom Transparency International Slovensko.
„Ľudia, čo sem prídu, sa uistia, že aj keď sú vo svojej obci často vnímaní ako palma v smrekovom lese, neznamená to, že sú divní. Možno je divný ten smrekový les. Oni sú tí normálni, chcú len, aby sa žilo u nich dobre,“ hovorí jeden zo zakladateľov seminára Verejná kontrola miestnej samosprávy, neformálne nazývaného aj Skalka. Pri príležitosti 15. výročia sme sa zhovárali s VLADIMÍROM PIROŠÍKOM a IVANOM RONČÁKOM, ktorí boli pri jeho začiatkoch.
Čo stálo za ideou zorganizovať seminár pre aktivistov, ktorí sledujú miestne samosprávy? Čo Vás k tomu motivovalo?
Vlado: Ten nápad vznikol pred rokmi, počas jednej dlhej nočnej jazdy autobusom z Prahy. Na Slovensku práve začínala prebiehať reforma verejnej správy Viktora Nižňanského. Vracali sme sa s Emou Sičákovou, v tom čase šéfkou Transparency, z jednej konferencie a bavili sme sa, že spolu s právomocami a financiami sa na lokálnu úroveň bezpochyby decentralizuje aj korupcia. Zhodli sme sa, že by sme na to mali reagovať a dať dohromady aktivistov, poctivých starostov a poslancov zastupiteľstiev, novinárov a zamestnancov úradov, ktorých to tiež trápi a budú to sledovať. Poznám dosť aktívnych ľudí, pozrel som do diára a začal ich rad radom obtelefonovávať.
Ivan: Vymyslel to Vlado, keď chodil po Slovensku a neformálne sa stretával s občianskymi aktivistami, poslancami. Zistil, že riešia podobné problémy, uvažoval nad platformou, kde by sa poučili zo svojich chýb a vymenili si riešenia, ktoré fungujú. Povedal si, že by bolo dobré sústrediť ich na jednom mieste, aby sa spoznali a navzájom od seba učili.
Ako prebiehal prvý ročník?
Ivan: Prvý ročník sme poňali nízkonákladovo, a tak to ostalo doteraz. Funguje to ako dobrý filter, ľudia nepricestujú na luxusné predĺžené víkendy v štýle dovoleniek alebo pobytov, ale prichádzajú pracovať, navzájom sa počúvať a inšpirovať. Prvý raz to bolo v Skalke pri Kremnici, na samote v horách, kde nebol ani signál pre mobily. Volalo sa to Horský hotel, ale šlo o veľmi jednoduché, strohé zariadenie. Stretli sme sa približne 30 ľudia – len na skúšku, či sa vôbec takýto formát ujme. A ukázalo sa, že áno. Mnohí sa už poznali, ďalší sa práve tam zoznámili a časom na týchto seminároch vznikli zárodky budúcej spolupráce – napríklad pezinská skládka. Takto sa stretli Michal Piško so Zuzanou Čaputovou – posilnil sa tam tandem aktivisti a denník SME.
Vlado: Ach, legendárna Skalka… V tom divokom zariadení to vyzeralo ako na spustnutom internáte, bola tam jedna toaleta na celej chodbe. Platí ale, že nie je nič silnejšie ako dobrá myšlienka, takže to nikomu nevadilo. Každý rok je to vďaka Transparency čoraz lepšie a profesionálnejšie, darí sa vytvárať zázemie. Vzniklo víkendové podujatie s dvoma cieľmi. Jedným je vzdelávanie o efektívnej verejnej kontrole, záujemcovia majú možnosť zúčastniť sa prednášok od špičky ľudí v odbore. Druhý je možno ešte dôležitejší: ľudia sa spoznajú, komunikujú, vytvoria si akési „spoločenstvo prsteňa“ (úsmev), neriešia paralelne to isté, pomáhajú si, vznikajú zaujímavé prepojenia, kamarátstva a priateľstvá.
Prečo je vlastne dôležité kontrolovať verejnú správu?
Ivan: Primárne ide o záchranu verejných zdrojov. Aj podľa našich skúseností vidíme, že ľudia, ktorí chcú verejné zdroje presmerovať inam než na verejný záujem, cítia nad sebou kontrolu. Jednak niektorí zodpovední tieto financie nepresmerujú, alebo ak áno, tak musia vynaložiť omnoho viac námahy.
Účastníci seminára sa očividne radi a opakovane vracajú. V čom tkvie jeho obľuba, v čom vidia jeho hodnotu?
Ivan: Od začiatku sme chceli seminár nastaviť ako mix vzdelávania a vytvárania komunity. Dávali sme pozor, aby sa komunita neuzavrela a nevznikla sekta, aby sa zapájali aj noví, aj starí účastníci. Noví sa učili od skúsených, komunita sa rozširovala a menila tvar. Tieto semináre sú možno obľúbené aj preto, že okrem odborných prednášok dochádza k výmene skúseností – ako to ľudia robia. K výmenám profesionálnych skúseností sa časom pridalo, že sa zhovárajú ako práca, ako rodina.
Kam sa vzdelávanie a stretávanie aktivistov za tých 15 rokov posunulo?
Ivan: Posun nastal v dvoch rovinách. Jednak sa účastníci naučili lepšie kontrolovať moc vďaka odborným prednáškam. Pochopili fungovanie samosprávy, naučili sa ju lepšie ovládať. Druhá línia – mnohí z aktivistov sa stali poslancami – obecnými, mestskými, niektorí pokročili až na úroveň VÚC. Aktívnych občanov nie je veľa. Záujem o seminár bol však vždy vyšší než kapacitné možnosti. Vznikajú tu aj ďalšie iniciatívy. Za všetky spomeniem vznik ZOMOS-u (Združenia občanov miest a obcí Slovenska). Spočiatku bol seminár určený primárne pre mestá, no časom sa objavili aj obecní aktivisti. Riešili trochu iné problémy ako v mestách, kde predsa len relatívne fungujú niektoré kontrolné inštitúty. Tak vznikol ZOMOS. Ako problémové v obciach vnímali najmä rozpočet, prípadne zvolávanie zastupiteľstva. Transparency pomohlo toto združenie inštitucionálne založiť, poskytlo priestor na stretávanie sa na seminári. Bez školiacich aktivít by ZOMOS pravdepodobne neexistoval.
Vlado: Podľa mňa sa seminár neposunul nikam. Dodávam – našťastie. Stále má tú príťažlivosť a energiu ako pred 15 rokmi, myslím. Vlastne sa tomu ani veľmi nečudujem – keď dáte na jednu kopu počas troch dní samých čestných, motivovaných a inšpiratívnych ľudí, nemôže to dopadnúť zle. Toto podujatie si stále drží étos bojovníkov, ktorí chcú, aby ich mestá a dediny boli lepšie a sú pripravení tomu nezištne pomáhať.
Viete zhodnotiť dopad seminárov? Čo zlepšili, priniesli nejaký úspech?
Ivan: Nemáme to kvantifikované, ani sa to nedá nejako vyčísliť, ale práve vďaka seminárom a vzdelávaniu aktivistov sa podarilo zachrániť nie málo peňazí z verejných zdrojov. Možno desiatky až stovka účastníkov tohto seminára sa stali miestnymi poslancami či starostami a menia veci k lepšiemu.
Vlado: Spakruky iný príklad: počas jedného ročníka sme všetci vzdychali, že platný zákon o obecnom zriadení, t.j. „biblia samosprávy“, je zlý. Práve tu vzniklo vyše 40 podnetov na zmenu zákona. Spracovali sme ich, ponúkli poslancom parlamentu a časť z nich sa preklopila aj do reality. Naším primárnym cieľom však nie je ovplyvňovať legislatívu. Najdôležitejšia zmena je – zmena v každom z nás. Verím, že na týchto seminároch sa človek nepokazí. Ak ho to aj nezmení k lepšiemu, minimálne načerpá energiu, vedomosti a možno aj étos, že snažiť sa meniť veci verejné, má význam. Že záujem o veci verejné predstavuje hodnotu. Nájdu si čas v strede leta. Namiesto dovolenky pricestujú sem a hodiny a hodiny sedia, a počúvajú odborné veci. A premýšľajú. Uistia sa, že aj keď sú vo svojej obci často vnímaní ako palma v smrekovom lese, neznamená to, že to oni sú tí divní. Možno je divný ten smrekový les. Oni sú tí normálni, chcú len, aby sa u nich žilo dobre.
Kde vidíte budúcnosť školení aktivistov? Kam by sa seminár mohol posunúť?
Ivan: Formát seminára sa osvedčil a ešte sa nevyžil. Treba dávať pozor na zachovanie pomeru skúsených aktivistov a mladej krvi, ktorá sa prichádza učiť. Vidíme na nich, že následne vo svojich obciach robia dobrú robotu – strážcov verejných financií z pozície poslancov alebo občianskych aktivistov, ak sa im nepodarí preniknúť do volených orgánov obcí. V nastavenom modeli sa dá pokračovať.
Vlado: Niekto to celé musí zorganizovať. Stojí to energiu, čas, peniaze. A to nie je samozrejmé. Želám Transparency, aby to aj do ďalších rokov dokázala zastrešiť. A výzvou je, aby sa naďalej darilo vytvárať zaujímavý program pre zaujímavých ľudí. Treba ostávať nezapúzdrení a otvorení.
Ivan Rončák dlho viedol semináre pre záujemcov o možnosti kontroly verejnej správy. Dlhoročný spolupracovník Transparency, okrem organizácie víkendových školení svoj čas venoval aj písaniu publikácií o protikorupčných opatreniach v samosprávach. Aktuálne pôsobí ako poslanec mestského zastupiteľstva v Ružomberku.
Vladimír Pirošík stál pri zrode myšlienky vzdelávať aktivistov so záujmom o verejnú kontrolu samosprávy, dlhodobo externe spolupracoval s Transparency, je spoluautorom infozákona. Semináre pomáhal organizovať od začiatku, dodnes sa ich zúčastňuje. Aktuálne pôsobí ako advokát a nezávislý poslanec v Banskej Bystrici.
Ďakujeme za rozhovor!
Rozhovory viedli: Zuzana Grochalová, Eduard Marček, Róbert Pakan
Originál článku si môžete pozrieť tu
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!