Obecný deň v Keti

Možno sa na prvý pohľad zdá, že tento článok sem nepatrí. Ale je to presne naopak. Obecný deň v Keti bol ukážkou toho, ako by to malo vyzerať v každej dedine. Spolupatričnosť bolo cítiť na každom kroku, nikde ani známka nervozity, ulice plné usmiatych a spokojných debatujúcich ľudí a sála kultúrneho domu napchatá na prasknutie. Kiežby sa každá obec dala zmeniť jedným úspešným referendom na spokojnú  komunitu.

Pocity sa nedajú preniesť do článku a tak som si povedala,  že najlepšie budú fotografie s komentármi. Možno sa mi podarilo zachytiť aspoň niečo zo skvelej atmosféry sobotného dňa. Nech vás neprekvapí, že starosta nie je na žiadnej z nich. Nebolo ho vidieť, lebo z každej aktivity bolo cítiť, že Keťania si urobil všetci spolu deň jeden pre druhého.

Začali sme ukážkou bojových hier pastierov. Videli sme palice, luky, ale najlepšie bolo vidieť, že dobrý bič plieska na konci. A v sobotu veru plieskal!

Ľudové bojové hry

Po nich nasledoval futbal družstiev na malom ihrisku. Neverila by som –  v takomto prevedení to vôbec nebola nuda. Nie len preto, že lopta lietala občas aj mimo a prestávky pre pobiehajúcich drobcov na ihrisku boli časté, ale preto, že na takom kúsku neostáva hráčom nič iné, ako sa s loptou naozaj vyhrať. A samozrejme – zvíťazili naši 🙂

Odbehli sme aj do Ľudového domu, kde boli pripravené hry pre najmenších (a tie deti, ktorým sa nechcelo šmýkať sa) a šikovníkov, ktorí by sa radi naučili vyrobiť niečo zo šúpolia.

Potom prišiel čas na kultúrny program. Bol úplne fantastický. Žiadna známa kapela. Vystupovali folkloristi z obce a blízkeho okolia, deti zo škôlky aj školy a prišiel aj kúzelník a huslisti. Je mi veľmi ľúto, že sa nedá preniesť atmosféra, ale priznávam sa, že pri vystúpení najmenších, ktorí sa nemohli predviesť na Mikuláša, lebo starosta nedovolil a pri dievčatách, ktoré ťahali chlapcov pri twiste za kravaty bola aj slzička. Akoby mi boli vlastní.

To najlepšie som nechala na koniec. Pod pódiom sa vrteli malí diváci a sálou znel potlesk. Bola som pyšná nielen na deti, ale aj na ich rodičov, ktorí dokázali ustáť boj so starostom, uhájili svoje deti aj svoju obec.

Aj keď ich ešte čaká dlhá cesta plná mín, napríklad tej v podobe povinnosti vrátiť peniaze za preukázané podvody v stacionári pre seniorov, nebojím sa o nich. Táto komunita má súdržnosť, ktorú im môžeme iba závidieť. Ďakujem za pozvanie a dovidenia.

Milena Veresová