Reakcie
-
Príspevky
-
tzv. doplňovacie voľby do orgánov samosprávy vyhlasuje predseda NRSR tzv. Rozhodnutím o voľbách do orgánov samosprávy.
Keďže Vašu situáciu nepoznám a neviem, či už k zániku mandátu starostu došlo, alebo nie, nedá sa kvalifikovane odpovedať na prvú časť otázky. Najbližší termín tzv. doplňovacích volieb je stanovený na 4.4.2020
Zoznam obcí nájdete v rozhodnutí č.128/2018 Z.z zo dňa 13. mája 2019
http://volby.statistics.sk/oso/doplnkove2018/sk/
Voľby predseda NRSR vyhlasuje na každých 6 mesiacov, predpokladám, že po aprílových v 2020 budú najbližšie v septembri 2020.
Odstupné starostovi patrí v zmysle §5 zákona NRSR č. 253/1994 Z.z tzv. zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov
obcí a primátorov miest.Pozdravujem pani Patrícia.
Zápisnica zo zasadania nie je nikde v zákone spomínaná (mám na mysli základnú obecnú abecedu, teda zákon o obecnom zriadení, zákon NRSR č.369/1990 Z.z)
Pravidlá rokovania obecného zastupiteľstva si v zmysle zákona o obecnom zriadení (§12, odsek 11) upraví samo OZ v tzv. rokovacom poriadku a tu aj spôsob a pravidlá zverejňovania zápisníc.
Niekedy sa zápisnici pripisuje význam, ktorý jej vôbec nenáleží a často práve zápisnica z OZ býva zbytočným sporom, navyše celkom nepodstatným.
Zákon č.211/2000 Z.z v §5 odsek 8 hovorí, že ustanovenia v odseku 2 (tamtiež) sa primerane použijú na zverejňovanie informácií obecnými zastupiteľstvami. A konečne odsek 2 pojednáva o povinnostiach Národnej rady Slovenskej republiky. Máme zato, že podstatným zverejňovaným faktom z rokovaní OZ je výpis textov prijatých uznesení (a nariadení) a spôsob hlasovania jednotlivých poslancov OZ.
Z vyššie uvedeného je naozaj ľahko eliminovať konflikty medzi orgánmi obce kvôli spôsobu zverejňovania opisu priebehu rokovaní OZ. Aj vzhľadom na fakt, že v danej veci má „navrch“ obecný úrad pod taktovkou starostu, sú často zverejnené zápisnice tendenčné a nie celkom presne sú opisom skutočného priebehu rokovania. Musím sa však vrátiť o pár riadkov vyššie konštatovaním, že zápisnici a aj podpisom overovateľov sa prikladá zbytočný význam, obzvlášť v „konfliktných“ situáciách v samospráve.
Rovnako úloha overovateľa nie je nikde v zákone opisovaná.
Preto sa veľmi účinným nástrojom ukazuje tvorba a zverejňovanie (bez obáv z postihu) audiozáznamov, či videozáznamov z priebehu rokovania OZ, kde si každý môže urobiť názor na priebeh rokovania OZ na základe skutočného priebehu.
Samozrejme zverejnenie záznamu na webe je možné upraviť v rokovacom poriadku obecného zastupiteľstva, no aj v prípade, ak tomu tak nie je, je možné ho zverejniť, ale znova pripomínam, že v podmienkach „konfliktnej“ samosprávy je táto moc iba v rukách toho, kto riadi práce obecného úradu (zo zákona je ním starosta).
Preto, ako vyššie uvádzam, je možné audio alebo videozáznam priebehu rokovania akýmkoľvek spôsobom bez obáv a verejne šíriť. (napr. alternatívne weby k obecným, sociálne siete a podobne)Ďalší postup v čom máte na mysli?
Do doplňovacích volieb štatutárne záležitosti obce vedie zástupca, zároveň zvoláva schôdze OZ, kde zároveň hlasuje a podpisuje uznesenia OZ.
Po voľbách zvolá rokovanie OZ, kde odovzdá vedenie obce novozvolenému starostovi po zložení sľubu.Dobrý deň
Ak starosta odstupil, kompetencie preberá v plnom rozsahu jeho zástupca. Neprichádza tým zároveň o mandát, ostávajú mu teda všetky práva poslanca, vrátane hlasovania. Nie je dôvod na nástup náhradníka a ani sa nezmenšuje počet poslancov.Ak obec webové sídlo má, tak je oznam na ňom o konaní OZ zo zákona povinný. (§12 odsek 4 zakona o ObZ)
Ak sa v dostatočnom počte zíde potrebný počet poslancov a odsúhlasia program rokovania OZ, tak sa obávam, že nemá kto protestovať a namietať platnosť prijatých uznesení, hoci nižšie opíšem aj takú možnosť.
Ak sa situácia opakuje a oznamy nie sú buď vôbec, alebo neskoro zverejnené na webe, nie je splnená zákonná povinnosť na konanie takej schôdze a namietať môže hocikto, lebo nemal možnosť sa o konaní OZ dozvedieť, zúčastniť sa a uplatňovať svoje právo na výkone samosprávy.
Námietku možno podať hlavnému kontrolórovi obce, ideálne prostredníctvom poslanca OZ alebo aj priamo, ten však nemá povinnosť občanovi odpovedať.
Namietať z vyššie uvedených dôvodov môže hocikto na miestne a vecne príslušnej okresnej prokuratúre. Prokuratúra by mala odpovedať do 60 dní od prijatia takéhoto podnetu. Nepredpokladám, že prokurátor navrhne opatrením zrušiť prijaté uznesenia, podľa ich povahy samozrejme aj môže. Skôr predpokladám scenár, že v čase vybavovania podnetu, obec na toto porušenie zákona bude upozornená a prokurátor jej odporučí vyhnúť sa takémuto konaniu a v odpovedi na podnet oznámi jeho odloženie.
A nakoniec je vecou poslancov OZ namietať u starostu (alebo toho, kto OZ zvolal) nezákonnosť jej konania v takej situácii a napríklad aj opustením rokovacej miestnosti alebo vopred avizovanou neúčasťou s písomným odôvodnením a poukázaním na nezákonnosť i neochotou sa na nej podieľať.Pozdravujem
Riešime veľmi podobnú situáciu so správami HK, ktoré mesto Šurany zvláštnym spôsobom odmieta sprístupniť, pritom správy HK nepatria k informáciám v tzv. utajenom režime.
Ale k podstate veci. Moje skúsenosti s okresnými úradmi, ktoré prejednávajú vec nesprístupnenia informácie povinnou osobou na žiadosť v zmysle zákona 211/2000 Z.z §21a, odsek (1), písmeno b) a postupovať by mali v zmysle zákona 372/1990 Z.z (zákon o priestupkoch) nie sú vôbec príjemné. Aj keď som niekoľkorát týmto úradom, obzvlášť prešovskému, doložil veci ako na podnose, aj tak rozhodnutie o priestupku povinnou osobou nevydali a nerozhodli o udelení sankcie, pretože sa odvolali v zmysle, že jedine rozhodnutie príslušného súdu je pre nich dôvodom na udelenie sankcie, čím sa zbavujú zodpovednosti za také rozhodnutie. Preto je asi lepšie obrátiť sa na príslušný súd (ak sa nemýlim tak je to príslušný krajský súd) a podať žalobu. Pri dnešnej zaťaženosti a rozhodovacích dobách súdov však možno očakávať, že rozhodnutie padne zhruba do dvoch rokov. S takýmto právoplatným rozhodnutím súdu sa dá od povinnej osoby danú informáciu získať, avšak po dvoch rokoch je nám už skôr nanič. Sankciu (pokutu) potom na základe takéhoto rozhodnutia súdu už priestupkový orgán na okresnom úrade udelí, nazdávam sa, že udelí pokutu povinnej osobe – obci. Všetko je na dlhú dobu.
Moje najnovšie skúsenosti s nesprístupnením informácie na žiadosť v zmysle zákona 211/2000 sú také, že som podal podnety na príslušných okresných prokuratúrach, kde teda žiadam, aby prokurátor preskúmal zákonnosť postupu tej-ktorej obce (mesta) pre nečinnosť. V tomto momente ešte nemám veľa odpovedí z príslušných prokuratúr, ale u niektorých obcí, ktoré „zanovito“ odmietali sprístupniť informácie typu rokovací poriadok, evidentne postup prokurátora zabral, informácie mi sprístupnené boli, ešte pred vydaním záverečného verdiktu prokurátora, ktorý očakávam, že skončí odložením, pretože subjekt v zmysle podania protestu v lehote na preskúmanie nezákonnosť odstránil.Dobrý deň Martina
S problematikou zápisníc, ktoré nekorešpondujú skutočný priebeh zasadaní zastupiteľstva, sa stretávame pomerne často. Je iba málo samospráv, ktoré akceptujú a aj uvedú pri zverejnení zápisníc pripomienky overovateľa, resp. overovateľov.
Zápisnica by mala byť vecným opisom diania na schôdzi a spôsob jej zapísania a zverejnenia je možné a aj vhodné upraviť rokovacím poriadkom tej-ktorej obce.
Avšak musím podotknúť, že zápisnicu, overovateľov a spôsob jej zverejnenia, či prípadných pripomienok neupravuje žiaden zo zákonov, v podmienkach samosprávy, zvlášť zákon o obecnom zriadení.
Ak by ste sa teda chceli niekde dovolávať spravodlivosti v zmysle diferencií medzi zápisnicou a skutočnosťou. obávam sa, že nemáte kde.
V praxi slovenských samospráv sa osvedčili tzv. komentované zápisnice, zverejnené napr. na sociálnych sietiach alebo na tlačovinách distribuovaných v obci, ako opis skutočného priebehu diania na zastupiteľstve. Takto viete argumentovať ako to skutočne prebiehalo a svoje tvrdenie podoprieť videozáznamom alebo zvukovou nahrávkou, čo dnes nie je veľkým problémom.
Zverejnením nahrávky alebo videa neriskujete žiadne porušenie zákona, nakoľko schôdze zastupiteľstva sú zo zákona verejné.
Povinnosť obcí a miest je zverejňovať uznesenia a nariadenia, ktoré boli prijaté.
Peter Uhlárv zmysle §5 ods. 2 písm. b) a c) zákona 211/2000 sú zápisnice a aj uznesenia OZ informáciami, ktoré povinná osoba- teda obec – povinne zverejní, inak porušuje ustanovenia vyššie uvedené
K lehote kedy to povinná osoba urobit ma, som toho nazoru, ze vtedy, ak takato informacia vznikne resp. bezprostredne po jej vzniku.
Urobit zapisnicu moze trvat aj niekolko dni od samotneho dna rokovania obecneho zastupitelstva, uznesenie podpisuje (alebo nepodpisuje – sistuje) starosta do 10 dni od jeho prijatia. Jedenástym dnom odo dna rokovania OZ teda povinna osoba tuto informaciu urcite ma a mala by ju bezodkladne zverejnit
Pravidla by mali byt upravene rokovacim poriadkom OZ, kde mozno presne (nie vsak nad ramec zakona) tieto lehoty upravitzdravím Vás
z Vasej formulacie nie celkom rozumiem o co ide, ale ak to citam takto, ze ci moze pre obec robit (za odplatu?) sluzbu iny subjekt, ktory bude informovat ziadatelov v zmysle zakona 211/2000, tak nemyslim si, ze je to mozne, najma kvoli citlivosti udajov, ktorymi obec disponuje a neviem si predstavit, ako by cudzi subjekt mohol do informacnych systemov obce vstupovat a poskytovat z neho informacie dalej. Toto je zakonna povinnost „povinnej osoby“ v zmysle zakona 211 a nemozno ju preniest na iny subjekt.
Ak som otazku dobre nepochopil, tak tuto odpoved ignorujteDobrý deň
Nie, návrhy na zmeny a úpravy nepodliehajú 15 dňovej lehote, ale ich zohľadní pri prerokovávaní obecné zastupiteľstvo.
A môže schvaľovať, pričom môže a nemusí návrhy na zmeny akceptovať, je to výhradná rozhodovacia právomoc OZ.
