Predvolebné sľuby

Zase sa nám zvolebnieva. Po iné roky by tu bola už téma Vianoc. Istá paralela by sa však našla. Na Vianoce si často doprajeme viac ako si môžeme dovoliť a čas kampane je podobný. Tí, čo kandidujú, tiež často sľúbia a dajú viac, ako môžu splniť. Sľúbia aj to, čo nejde a mnohí im uveria a očakávajú zázrak. Ako na Vianoce. Že príde spasiteľ a bude ako nebolo. Alebo aspoň nebude, ako bolo.

Za posledných takmer tridsať rokov sme sa stretli už so všeličím. Mohli sme už žiť ako vo Švajčiarsku, chodiť iba po diaľniciach a mať dvojnásobné platy.  Mohli, ale nemáme. Aspoň nie väčšina z nás.

Teraz ste si možno pomysleli, že už aj tak žiadnym sľubom neveríte a dávno ste imúnni. Veď politici sú rovnakí a všetci klamú a sľubujú nesplniteľné. Tak ako to vlastne je?

Politika je umenie možného. Pre každého politika, komunálneho nevynímajúc, je dôležité vedieť, čo je možné. Kam siahajú kompetencie funkcie, po ktorej siaha a či bude mať moc a reálnu politickú silu to zmeniť – napríklad aj dostatok partnerov, ktorí mu pomôžu jeho predstavy presadiť. Od toho by sa mali odvíjať aj jeho predvolebné sľuby.

Keď sa uchádzame o prácu, pýtajú od nás životopis. Chcú vedieť čo vieme, čo nás zaujíma, aj aké sú naše charakterové predpoklady na výkon práce. Preto už vopred zvažujeme o akú pozíciu sa uchádzať. V politike to často neplatí. Funkcia nemá skúšobnú dobu, zvyčajne je dobre platená alebo prináša so sebou istý status. Ani volič nebýva taký prísny ako budúci zamestnávateľ. Je preto prirodzené, že možnosť byť volený využíva mnoho ľudí, ktorí nie vždy dokážu správne odhadnúť svoje schopnosti.

Najdôležitejšou úlohou nás, voličov, je zistiť, či tí, ktorých podporíme majú schopnosti a správne charakterové vlastnosti na to, aby sme ich volili – čiže nechali ich rozhodovať za nás, o našich peniazoch a platili ich. Pretože obec sme my. Nie je naše, vaše a ani erárne, ako sa kedysi hovorilo.

Všímajme si preto, či nám sľubujú to, čo môžu splniť a obzrime sa, čo ich motivuje kandidovať. Iba samotný odpor voči niečomu, či ambícia nestačia. Mali by mať ozajstný záujem o svoju komunitu a sľubovať iba veci, ktoré im rozpočet a zákon umožnia a tiež mať prehľad o základnom fungovaní územnej samosprávy.

Zistime si s koľkými peniazmi naša obec hospodári, či zverejňuje povinne zverejňované údaje, zapája obyvateľov do rozhodovania a akceptuje ich názor. Porovnajme si výšku sľubov s výškou zdrojov, zamyslime sa nad tým, či ponúkané možnosti sú primerane rozložené medzi všetky kategórie občanov a nie sú zamerané jednostranne. Lebo budúci starosta či poslanec by mali rozhodovať v prospech väčšiny, tak aby bol rozvoj prospešný všetkým. No a napokon – vyberme sa k volebným urnám. Lebo komunálna politika sa týka nás všetkých, je nám najbližšie a dotýka sa našej každodennosti.

milena veresová