Počuli ste o Čiernom Poli? Starosta tam zamyká poslancov, tí zasadajú na chodníku

Tak trochu tarantinovský príbeh obce pri ukrajinskej hranici, z ktorej si starosta urobil čosi ako súkromnú firmu. S vylúčením verejnosti.

Na začiatku Čierneho Poľa stojí vyrezávaný drevený anjel. Nad kým bdie, nevedno.

Je to vôbec možné? – táto otázka vám napadne, ak počúvate príbehy obecných poslancov, ale aj iných občanov maličkej obce s asi tristo obyvateľmi. Znie to ako zmes scénok z akčných filmov a pokusov sociálnych psychológov, čo všetko človek znesie.

Na prvý pohľad sa zdá, že starosta Branislav Sijka (nezávislý) je úspešný, okrem ministra Petra Plavčana do dediny dostal aj prezidenta Andreja Kisku či europoslankyňu Annu Záborskú. Vedie pritom s poslancami a občanmi svojho druhu vojnu. Občas zákopovú, inokedy otvorenú.

Čierne Pole. Foto N – Andrej Bán

Sijka ako Sijka

„Aj my by sme to radi vedeli,“ odpovedá obecná poslankyňa na jednoduchú otázku, koľko u nich žije ľudí. Starosta im to nechce povedať s odkazom, že ide o ochranu osobných údajov.

Štyria z piatich obecných poslancov majú podozrenie, že Sijka, bývalý colník na ukrajinskej hranici, poskytol v polorozpadnutých domoch patriacich jeho blízkym alebo známym trvalý pobyt mnohým Ukrajincom.

Účel? Zúčastňujú sa v súlade so zákonom ako voliči komunálnych volieb, inak ich v Čiernom Poli vôbec nevidno. Inými slovami, nebývajú tu. Schéma, akú úspešne použila finančná skupina J&T pri voľbách v Jasnej, aby vyhral ich kandidát.

Základný rámec príbehu je zrejmý. V Čiernom Poli zlyhala akákoľvek komunikácia. Poslancom sa podarilo naposledy rokovať so starostom Sijkom 21. decembra 2017. Odvtedy im odmieta zverejňovať zápisnice a iné dokumenty.

Ba čo viac, starosta nezvoláva aspoň raz za tri mesiace zastupiteľstvo tak, ako mu ukladá zákon. Poslanci sa teda schádzajú na chodníku pred úradom alebo v krčme, čo je zrejme slovenský unikát.

Zúfalí poslanci sa obrátili s piatimi trestnými oznámeniami na políciu, na NAKA, s podozrením z falšovania úradnej listiny starostom aj na prokuratúru – bezvýsledne. O vec sa zaujímali televízie aj iné médiá, poslanci Národnej rady – takisto bezvýsledne.

Starosta Sijka, pôvodne nezávislý, si dnes užíva priazeň SNS. Čierne Pole svojho času navštívil neslávne slávny minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS), obec získala viac ako 90-tisíc eur z eurofondov na rekonštrukciu škôlky.

Opozičný poslanec Ondrej Dostál sa v novembri 2017 pozastavoval nad faktom, že obec s 300 obyvateľmi, ktorá v roku 2010 škôlku zrušila, lebo v nej niet detí, odrazu získala nemalú dotáciu.

Zastupiteľstvo sa uznieslo na jej vrátení, od jesene 2016 sa však starosta Sijka ocitol pod ochranou národniarov, ich šéfovi Andrejovi Dankovi do parlamentu zaniesol dokonca peceň čiernopoľského chleba. A dotácia sa nevracala.

Dnes škôlku navštevuje osem detí, z toho iba tri miestne. Poslanci sa cez sociálny odbor dozvedeli, že ako manažérku v škôlke starosta zamestnal svoju manželku.

„Predchádzajúcim starostom bol jeho brat, súčasný starosta ho riadil. Už vtedy sa predstavoval ako starosta. Keď sme namietali, že ním nie je, zasmial sa, že je to jedno. Vraj Sijka ako Sijka,“ vraví bývalá učiteľka Anna Hrabíková, ktorá sa po konfliktoch vzdala mandátu poslankyne. Inak, súčasný starosta bol jej žiakom.

Čierne Pole. Foto N – Andrej Bán

Kristína! Kristína!
Podanie kandidátky na obecného poslanca je obvykle nudný administratívny úkon na pár sekúnd. Súčasný poslanec v Čiernom Poli Jozef Hrabík, ktorý chce kandidovať opäť, už pochopil, že u nich je to inak.

Na obecnom úrade nebolo pred termínom podania nikoho. Sekretárka a zapisovateľka v jednej osobe mala práve dovolenku, alebo bola služobne odcestovaná, alebo bola práve na školení, alebo tam chodila v noci. Ako obvykle.

Krajský predseda Národnej koalície, za ktorú Hrabík tentoraz kandiduje (v minulosti bol nezávislý), sa s ňou dohodol na pondelok na ôsmu ráno, že on Hrabíkovu kandidátku podá spolu s ním. Ibaže neprišla.

Presnejšie, prišla, ale ušla pred nimi. Dozvedeli sa, že nasadla na autobus smer Michalovce.

Hrabík zburcoval kandidáta na starostu Vladimíra Vinca, v ktorého toyote začali prenasledovať autobus so zapisovateľkou. Ten sa im však stratil, zašiel kamsi do dediny. Hrabíkov syn medzitým doma pri počítači operatívne zistil trasu linkového spoja.

V Zemplínskom Širokom si ho počkali, Hrabík nastúpil. „Zbadal som ju. Mal som papiere, ktoré som jej chcel odovzdať, v tlačenici to však nešlo,“ opisuje situáciu kandidát na poslanca.

Sekretárka ho zbadala a zavolala starostovi Sijkovi. Prišiel vzápätí svojou škodovkou, takže autobus už prenasledovali dve autá.

V Michalovciach sa veci zdramatizovali. Zapisovateľka volebnej komisie vybehla z autobusu a naskočila do auta starostovi. Kandidát na poslanca naskočil vzápätí do auta kandidátovi na starostu. „Kristína! Kristína! – kričal som na ňu, ona nič,“ pokračuje Hrabík. Toyota naháňala škodovku, cez dediny fičali autá stovkou.

„V Zalužiciach Vladovi Vincovi vravím: nerob pre blbca somariny. Dedko pri ceste nám ukazuje, kadiaľ išla strieborná octavia. V dedinke Lúčky je mierny kopec, za ktorým sa nám stratili kdesi v poli,“ dodá Hrabík.

Rozuzlenie? Tušíte správne. Záležitosť ako z bondovky vyriešil až telefonát Hrabíka šéfke celoslovenskej komisie pre voľby Eve Chmelovej, ktorá zariadila, že zapisovateľka voľky-nevoľky prišla na úrad. Mohol konečne uplatniť svoje občianske právo a podať kandidátku.

Dve otázky ostávajú bez odpovede. Prečo pred Hrabíkom zapisovateľka utekala a čo by robil, keby ju po naháňačke áut dobehol. Našťastie, toto podanie kandidátky sa zaobišlo bez obetí.

Čierne Pole. Foto N – Andrej Bán

„Postátie“ obecného zastupiteľstva
Je piatok podvečer. Na chodníku pred obecným úradom sa trúsi asi dvadsať občanov, medzi nimi si na aute rozkladajú listiny štyria poslanci. Na strechu položia zapnutú kameru, to aby mali dôkaz absurdity, ktorá sa tu odohráva.

„Srdečne vás vítam na zasadnutí obecného zastupiteľstva,“ privíta všetkých Vladimír Vinco.

Všade inde by šlo o zasadnutie, tu je presnejšie hovoriť o „postátí“. Poslanci majú na plote jedného z okolitých domov svoju nástenku, keďže prístup na tú obecnú im starosta znemožnil. Ak tam aj čosi vylepia, vzápätí to ktosi strhne.

Na obecnej nástenke ich čaká (tak ako zakaždým) odkaz od starostu. Ich zasadnutie je vraj protiprávne a nulitné, keďže právo zvolať ho má len on. Ako sme si už povedali, nerobí tak.

„Postátie“ je vďaka prítomnosti štyroch z piatich poslancov uznášaniaschopné. Zapisovateľka Magdaléna Vincová číta uznesenie 124/2018:

„Od začiatku volebného obdobia nepreukázal starosta poslancom žiadne uznesenie zastupiteľstva. Dávali sme asi tridsať interpelácií, všetky ostali bez odpovede. Starosta nereaguje ani na výzvy prokuratúry, aby sme rokovali riadne v priestoroch obecného úradu. Na obecné zastupiteľstvo, ktoré je zo zákona verejné, nepúšťa občanov.“

Ďalej: obec Čierne Pole nemá zastupiteľstvom prerokovaný a schválený záverečný účet ani správu audítora za roky 2016 a 2017. Funguje teda v rozpočtovom provizóriu. Ako, to nikto z prítomných netuší.

„Kontrolór zistil, že na účte obce je 26 centov,“ povie prítomný občan. „Máme podozrenie, že podielové dane sa okamžite rozdelia na odmeny a mzdy,“ doplní ho druhý.

„Nevieme ani, kto je zamestnancom úradu. Starosta si tu z toho urobil súkromnú eseročku, riaditeľku škôlky sám menoval bez vedomia rady školy,“ dodá tretí.

Medzi nahnevanými a bezradnými občanmi počuť hlasy, že je to celé na hlavu padnuté. A niet autority, ktorá by svojvôľu zastavila. „Žijem tu 67 rokov, ale takého starostu som nezažil,“ povie bývalý predseda miestneho národného výboru Milan Skička.

Ďalší dôchodca, Ján Dančej, ho doplní, že starosta rozdelil obec na „svojich“ a „ostatných“, netušia však, podľa akého kľúča. Najmä ak podielové dane poberá na všetkých.

Odrazu sa odniekiaľ prirúti štvorkolka. Šofér má helmu a túruje motor tak, aby nebolo počuť hovorené slovo. Žeby zved?

V Čiernom Poli už tri roky nefunguje obecný rozhlas. Starosta ho dal odmontovať s odôvodnením, že ho treba opraviť. Do akej opravy ho dal a kedy bude hotový, nikto netuší. „Potrebovali by sme obecného bubeníka,“ ozve sa z davu.

Čierne Pole. Foto N – Andrej Bán

Western z východu

Tých neuveriteľných historiek je toľko, že im po chvíli prestanete venovať pozornosť. Máte pocit, že Čierne Pole leží na inej planéte alebo že ide o fikciu.

Podobne ako v prípade takzvaného spievajúceho domu v Štúrove, ktorého majiteľka 16 rokov tyranizovala susedov púšťaním jednej a tej istej opernej árie, aj tu ide o metaforu bezmocnosti.

Štát a jeho inštitúcie nedokážu nastoliť právo. Aj tu dedinčania čakajú na príchod siedmich statočných.

Denník N požiadal o vyjadrenie aj starostu Branislava Sijku. Možnosť odpovedať písomne na naše otázky nevyužil. To, že by vďaka nemu boli v obci Ukrajinci s trvalým pobytom, však poprel.

Autor: Andrej Bán
Originál článku nájdete TU
Článok zverejňujeme so súhlasom Denníka N

 

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *