Čo chýba prokuratúre

Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Presne takáto je definícia v paragrafe zákona o prokuratúre. Zákon ďalej upresňuje jej pôsobnosť a mnoho ďalších náležitostí. Myslím ale, že to presvedčenie, že niekto by mal chrániť nás aj naše peniaze je v nás hlboko zakorenené a spája sa v prvom rade s prokuratúrou a políciou.

Tento brunovský prípad sa začal ešte v roku 2019, kedy požiadal Ing. J.M. o odkúpenie obecného pozemku s odôvodnením, že chce rozširovať administratívnu budovu a pozemok by využívali na parkovanie. O žiadosti rozhodovalo obedné zastupiteľstvo. Diskutovali sa aj o tom, že pozemok zasahuje do prístupovej cesty k plánovanej novej výstavbe rodinných domov. Hovorili o možnosti zvolať zhromaždenie obyvateľov. Poslanci sa nakoniec zhodli, že predmetný pozemok ostane vo vlastníctve a pre obec je nevýhodné predávať ho. Odporučili dohodnúť sa na prenájme pozemku, s čím nesúhlasila starostka obce.

Zákon o obecnom zriadení určuje, že obecné zastupiteľstvo  určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a schvaľuje najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku. Ďalej mu plne patrí aj kompetencia schvaľovať územný plán a koncepcie rozvoja obce. Na základe tejto kompetencie sa poslanci rozhodli, že daný pozemok nepredajú.

Žiadateľ si však napriek tomu pozemok upravil a využíva ho. So súhlasom starostky. Na námietku poslancov v obci, kde sú vzťahy medzi zastupiteľstvom a starostkou obce zlé, odpovedala prokuratúra odložením podnetu. Podľa jej stanoviska na takéto úpravy pozemku netreba ani ohlášku stavebného úradu a využíva sa spôsobom, ktorý je v súlade so záznamom v katastri. Skutočnosť, že ho využíva niekto, kto k nemu nemá žiaden právny vzťah vyriešila odpoveďou, že „v prípade, ak je užívaný obecný pozemok bez súhlasu obce, nájomného resp. iného užívacieho vzťahu, jedná sa o súkromnoprávny vzťah mimo dozorovej pôsobnosti prokuratúry a obec ako vlastník pozemku musí byť aktívna a ochrany svojich práv sa môže domáhať napr. na súde“.

Takéto odporúčanie jednoznačne narazí na skutočnosť, že starostka obce je v zmysle zákona jediná spôsobilá obrátiť sa na súd, pretože v jej rukách je sústredená všetka výkonná moc. Tá to ale, samozrejme, neurobí. Pretože stavebník postupoval a pozemok využíva s jej súhlasom – na ktorý ale starostka kompetenciu nemá. Prokuratúra o napätých vzťahoch medzi orgánmi vie a rovnako vie, že zastupiteľstvo nemá právomoc podať v mene obce žalobu.

Áno, točíme sa v kruhu. Ako mnohokrát v samospráve, ktorá je nezávislá, nikto jej nemôže rozkazovať a preto si môže a robí čo chce. Navyše je v našej právnej úprave postavenie orgánov nevyvážené a poslanci ťahajú za kratší koniec. A to aj v prípade, že majú väčšinové zastúpenie. Kým v prípade parlamentu je jeho zákonodarná moc samozrejmá, postavenie a ochrana kompetencií obecných zastupiteľstiev je vydaná napospas orgánom, ktoré často nerozhodujú, lebo nemusia.

Je vždy nešťastím, keď zistíme, že tí, na ktorých sa spoliehame, nás nechránia a nepomáhajú nám. Odôvodnenie siaha zvyčajne práve do nejakého zákona a tým, kto ho vykladá je často prokuratúra. A posunúť sa ďalej je často  nemožné. Tak, ako v tomto prípade v Brunovciach.

Čo teda chýba našej prokuratúre? Pôsobnosť posudzovať zákonnosť aj v prípade, že niekto nekoná v súlade so zákonom, ale nie je to trestný čin? Alebo len snaha chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu?

 

Takto prebiehali stavebné úpravy na pozemku, ktoré si nevyžadovali údajne žiadne stanovisko stavebného úradu:

Milena Veresová

 

viac o Brunovciach nájdete napríklad tu:

https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/561229-brunovciam-zostalo-na-ucte-9-eur-starostka-sa-vyhyba-poslancom/

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.