[Zelenak Peter]

Dovolím si k tomu pár slov. Nemienim ani v najmenšom polemizovať s pani Verešovou, ale možno (?) by tu aj šanca bola. Záleží na tom, na akého sudcu pri podaní žaloby natrafíte, ako sa vyspal, či nie je hladný (Sú hladní sudcovia prísnejší? http://www.sudcovia.sk 10.04.2023)… Ak by sme žili naozaj v právnom štáte, tak možno.
Ak som to správne pochopil, tak obec predala predmetný pozemok vtedajšiemu poslancovi priamym predajom (…pozemok je priľahlý k pozemku kupujúceho…), bez verejnej súťaže. V takom prípade by to malo byť v rozpore s § 9a), ods. 6), zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a v takomto prípade „neprestrelný“ osobitný zreteľ by nemal mať šancu. Nemal, ale žijeme na Slovensku. Názorne. V obci L.K svojho času predala starostka obecný pozemok vlastnému manželovi. Po jeho smrti ho zdedila ona a po skončení jej mandátu obec napadla na okresnom súde L.M. tento prípad a žiadala vrátiť pozemok do vlastníctva obce. Neuspela ani na krajskom súde. Rozsudok OS v Liptovskom Mikuláši sp. zn. 21C/40/2017 zo dňa 03.01.2019, potvrdený KS Žilina sp. zn. 9Co/107/2019. Nepamätám sa už presne a nechce sa mi v tom hrabať, či tento predaj odobrilo obecné zastupiteľstvo. Pretože tu máme aj iný podobný no nie totožný prípad. Starosta predal nehnuteľnosť bez súhlasu zastupiteľstva, neskôr im vydal aj potvrdenie o vydržaní. Ale ich dedičia (odpoveď na otázku ohľadne piatich rokov) prehrali spor a po rokoch sa nehnuteľnosť vrátila do majetku obce. Rozsudok sp. zn 13C/4/2020 Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23.09.2020. Tu by som ešte upozornil na § 39 OZ: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“
A podobne z rozsudku OS NZ: „ 19. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995 uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu ( negotium nullum ) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona ( ex lege ), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ ( resp. či ju zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti – ex officio ).“
Ďalší príklad toho, ako „ľahko“ sa dá zorientovať v našom práve. Problém je z úplne inej oblasti samosprávy – kvalifikačné predpoklady pre hlavného kontrolóra.
Navrhovateľ Okresná prokuratúra Michalovce, odporca mesto Veľké Kapušany, ktoré stanovilo vzdelanostné kritérium pri výbere mestského kontrolóra na VŠ vzdelanie …. Rozhodnutie 5Sžo/91/2010 zo dňa 29.09.2010 = Najvyšší súd SR si osvojil právny názor že zákon vymedzuje iba dolnú hranicu požadovaného vzdelania s možnosťou sprísnenia požiadaviek.
Navrhovateľ Okresná prokuratúra Michalovce, odporca mesto Trebišov, ktoré stanovilo vzdelanostné kritérium pri výbere mestského kontrolóra na VŠ vzdelanie …. Rozhodnutie 3Sžo/153/2010 zo dňa 08.02.2011 = Podľa názoru NS SR ak zákon stanovil kvalifikačný predpoklad, znamená to, že každý kto ho spĺňa sa môže o funkciu uchádzať – bez možnosti sprísnenia.
(Toto som nepreveroval, podávam tak ako som to zobral od doc. JUDr. Jozef Tekeliho, PhD.)
Včul buď múdre, dievča od tlačiarenského stroja.